Minulý týžden som sa zúčastnil certifikovaného Zabbix tréningu. Aj keď je Zabbix v Európe už pomerne veľká firma, svoje aktivity v USA robí presne tým spôsobom, ktorým by mal fungovať každý startup, ktorý chce prísť na nový trh. Nie vo veľkom megalomanskom štýle, ale pekne v low-costovom móde. Zabbix si na svoje školenia neprenajíma veľké konferenčné miestnosti v centre San Francisca, ale ide školiť tam, kde ho zavolajú a kde zabezpečia potrebný priestor. Tým sa šetrí na oboch stranách. Keďže si ho zavolali z firmy VTX1 do mestečka Raymondville, musel som sa tam za školením pobrať aj ja.

Malé mestečko na juhu Texasu samozrejme vlastné letisko nemá. Musel som teda letieť do McAllen, TX, až na hranicu s Mexikom. Je tam pekne, vyzerá to tam ako na vidieku. Na mexickom vidieku, nie americkom. Ľudia sú tam síce milí, no nie je im dobre rozumieť. Rozprávajú anglicky a slová chrlia so španielskou kadenciou.

Školenie začínalo každý deň ráno o 9:00. To bola pre mňa tá najnáročnejšia časť dňa. V posledný deň som si povedal, že nemôžem stále chodiť neskoro, aj keď len pár minút po začiatku. Hecnem sa a prídem aspoň raz skôr! S vypatím všetkých síl som dorazil o 8:50 a… už tam všetci boli!!

Náš školiteľ bol Vladimír Ulogov, rus žijúci v New Yorku. V skupine sme boli siedmi – traja miestni z VTX1 (lokálny ISP), dvaja chalani od nemenovaného výrobcu pevných diskov, nechýbal ani jeden typicky premotivovaný a sebavedomý američan zo stredozápadu, a nakoniec som tam bol ja, ako zástupca Európy.

Kurz sa delil na dve časti: prvé tri dni Zabbix 3.0 Certified Specialist a zvyšné dni Zabbix 3.0 Certified Professional. Oboje ukončené drsnou hodinovou skúškou. Na druhú skúšku sa dá ísť len po zvládnutí prvej.

Samotná forma školenia bola veľmi praktická. Každý dostal vlastný server, na ňom spravil inštaláciu Zabbix servera, agenta aj web rozhrania. S tým následne pracoval. Hneď prvý deň sa mi to tam podarilo celé zhodiť:-) Pomedzi praktické príklady občas náš školiteľ utrúsil nevinnú poznámku o tom, aby sme si čítali manuál, môžu byť z neho na skúške otázky. Čakali sme test praktického charakteru – niečo nainštalovať, niečo nakonfigurovať a tak podobne. Bolo to však úplne inak.

Skúška prebiehala online, vyhradený čas 1 hodina, jedna teoretická otázka za druhou. Nič praktické. Niečo ako programovanie na papieri. Videl som to zdesenie kolegov z USA. Oni zjavne zvyknutí na klasické testy, kde bývajú obvykle štyri možnosti, z ktorý sa vyberá jedna. To je lahké. Keď nevieš, dve najväčšie blbosti vylúčiš a ostávajú Ti dve zvyšné možnosti, a tam už je to 50/50. Proste pohodička. Nie v Zabbixe. V našom teste bývalo možností 5 alebo viac, neboli to radio buttony, ale checkboxy. Čize aj viac ako jedna možnosť mohla byť správna. Aj dve, aj tri, aj ľubovoľná kombinácia. Aj žiadna. Žiadalo sa mi zakričať — vitajte v Rusku!

Zabbix je firma z Lotyšska, bývalý Sovietsky zväz. Ruský školský systém je známy svojim nekompromisným profesorským skúšaním. Väčšina američanov je zvyknutá, že testy prebiehajú v pozitívnej a nestresujúcej atmosfére. Rusi na toto kašlú. Buď vieš alebo nevieš. Bodka.

Štúdium na Matfyze Vás na takéto životné situácie dobre pripraví. Typická matfyzácka skúška sa vyznačuje mega ťažkými otázkami a zúfalým nedostatkom času. Efektivita je kľúčom k úspechu. Nešpekulovať nad tým čo nevieš, ale riešiť to čo vieš. Moji americkí priatelia si tak zbytočne lámali hlavu nad dvomi či tromi ťažkými otázkami. Na druhej strane sebavedomý týpek išiel nekompromisne jednu za druhou. Čo nevedel, to natipoval. Skončil v polovici vyhradeného času. Tomu sa hovorí veriť vo svoje schopnosti! Samozrejme nespravil. Chvíľku to rozdýchaval, následne behal po miestnosti ako splašené kura a vykrikoval „This is bullshit! This is f***ing bullshit!“. Školiteľ mu odovzdal papier potvrdzujúci jeho účasť na školení, ktorý demonštratívne roztrhal.

Výsledok bol, že prvý certifikát sme získali len traja — dvaja chalani od hard-diskov a ja.

Druhá časť školenia bola pre mňa oveľa zaujímavejšia. Riešili sme veci ako clustering, API, hĺbkový monitoring Javy, prípadne ako to zvládnuť, keď do vám do monitoringu prúdia tisíce hodnôt každú sekundu. Vrcholom tejto časti boli predikcie – to je keď Ti monitoring povie, že za mesiac sa Ti v serveri preplní disk a pošle Ťa do skladu skontrolovať, či máš dostatočné zásoby. Očakávam, že v ďalšej verzii to bude disky už aj samé objednávať:)

Kým sme my traja mali druhú časť školenia, zvyšok posádky zatiaľ urputne posielal nasraté milé e-maily do Zabbix centrály. A tak nám všetkým pristál v schránke taký vtipný e-mail, v ktorom sa nám ľudia zo Zabbixu ospravedlňovali, že skúška bola príliš ťažká. Premýšlajú a zvažujú, čo s tým urobia. Medzi riadkami som videl a čítal, že najskôr asi nič.

Ak bola prvá skúška ťažká, druhá bola úplný masaker. 70 teoretických otázok za 60 minút. Hlava mi pracovala na plné obrátky. Doslova sa mi z nej parilo. Kolegovia od hard-diskov skôr začali, aj skôr skončili. Bohužiaľ neúspešne. Boli z toho smutní. Mne pohľad na nich na sebavedomí tiež zrovna nepridal. Ale bojoval som ďalej, až do konca. A vyplatilo sa! Síce s minimálnym možným počtom bodov, ale získal som aj druhý certifikát.

Cítil som sa ako vyžmýkaný citrón. Celkovo však hodnotím tréning veľmi pozitívne. Niektoré veci sú tak nesmierne užitočné, že som ich nasadzoval do praxe priamo počas školenia. Netuším čo viedlo predstaviteľov Zabbixu k tomu, aby záverečné testy spravili takto ťažké. Mňa ale teší, že som prvý na celom svete, kto má oba certifikáty. A v čase písania tohto blogu aj jediný:)