Stalo sa už takpovediac pravidlom, že každá cesta do USA prináša po príchode určité prekvapenia. Spravidla nemilé. Buď je to preplnená schránka spamom, alebo vytopená záhrada, prípadne pokuta od dopravného inšpektorátu. Alebo teraz najnovšie vyvrátený strom. Strom, ktorý na prvý pohľad vyzeral mohutne a nezničiteľne. Zdanie však klame.

Ten “stromček” nebol vôbec malý — bol vyšší ako môj dom, jeho kmeň sa nedal rukami ani oblapiť. A že ruky mám dosť dlhé! Navyše jeho korene v zemi mi nenápadne likvidovali betónovú cestičku. Padala z neho kadejaká háveď a tým nemyslím výkaly čvirikajúcich vtáčikov, ale také nejaké neidentifikovateľné listo-šišky, pre ktoré neplatili ročné obdobia a veselo padali neprestajne po celý rok, a špinili všetko naokolo. V podstate by som milý stromček aj z duše nenávidel, keby som ho vlastne nemal rád. Rád som ho mal preto, že napriek všetkým spomínaným neduhom poskytoval niečo, čo je v Arizone po vode najcennejšou komoditou – tieň.

Stromček si teda stál, poslušne špinil a tienil, až prišiel koniec Júla, obdobie monzúnových vetrov a dažďov. Phoenixom sa prehnala menšia veterná smršť, nie nepodobná tornádu. Vysledok bol pozoruhodný:

Smutná udalosť. Ale štastie v neštastí. Strom padol najlepšie ako mohol. Nepadol na dom mne ani susedom, ani na plot, ani za plot. Proste letel rovno na cestu. Pekné je tiež, že som nedostal od mesta pokutu za blokovanie verejnej komunikácie, keďže ho autá museli pár dní obchádzať po obrubníku.

Následne sa iniciatívy chytil môj landscaper a toto som si našiel pred domov keď som dorazil z Európy. Aspoň bude v zime čím kúriť ;-)