Čo je to vlastne to L5/S1? Kto netuší čo to znamená, je šťastný človek. Aj ja som ešte donedávna patril do tejto skupiny sladko nevediacich. Bohužial medzičasom sa moje vedomosti vyvinuli tak, že by som o tom mohol aj prednášať. L5/S1 znamená Lumbar-5/Sacral-1. Ide o lekárske pomenovanie stavcov. Medzi stavcami sa nachádzajú platničky, ktoré keď sa poškodia, pretrhnú alebo vyskočia, začnú tlačiť na nervy a vzniká peklo na zemi…

Jedného pekného slnečného novembrového arizonského rána som sa zobudil a cítil slabú bolesť v chrbte. Pomyslel som si, že mám prechladnutý alebo natiahnutý chrbtový sval a nevenoval som tomu pozornosť. Bolesť ako prišla tak aj odišla. Medzičasom som docestoval na Slovensko a tam sa to objavilo znovu. Opäť briliantnou (!) self-diagnózou som prisúdil príčinu chladnému počasiu. Iróniou je, že na Slovensku tohto roku poriadna zima ani nebola:) Tak som dostal infúzie na posilnenie imunity, ktoré síce mali len minimálny vplyv, ale ja som si myslel, že dobre fungujú. Ako šikovne som situáciu vyriešil. Good job, Nepto!

Píšem to preto, lebo v tejto fáze sa situácia dala ešte riešiť cvičeniami, chiropraktikmi, akupunktúrami, alebo inými mastičkami. Prípadne len obyčajným kľudom. Nech je toto výstrahou každému, kto sa nedajbože ocitne v rovnakej situácii. Problém treba riešiť v zárodku a nenechať ho vyeskalovať ako ja.

Vo februári som sa vrátil do USA a zapojil sa do tréningového procesu s mojim futbalovým tímom. Hral som futbal s bežnou frekvenciou 4-5x týždenne. Chrbát mierne pobolieval, ale predsa nič nezastaví európskeho legionára v podávaní kvalitných futbalových soccer výkonov. Raz sme hrali s nejakými premotivovanými Srbmi, a tí ma poslali pred šesťnástkou nekompromisne k zemi. Vyzbieral som sa, zápas dohral, ale keď som došiel domov a vychladol, vedel som, že toto len tak nebude.

A ani nebolo. Po prebdenej noci som mal tu česť prvýkrát vyskúšať americké zdravotníctvo (Obamacare). Známe je ako ma ráno na pohotovosti premenovali na Zombíka. Populárnejší post som na Facebooku v živote nemal :D

Začal som to brať všetko veľmi vážne. Veď zdravie má človek len jedno. Nasledovali nespočetné návštevy chiropraktika, ktoré fungovali asi ako opatrenia slovenskej vlády — krátkodobý pozitívny efekt a dlhodobá katastrofa. Vždy keď ma ponaprával, išiel som domov vysmiaty, ale úsmev mi vydržal len po prvý semafor. Proste sedenie to zhoršovalo a bolesť už nevystreľovala len do chodidla, ale do celej nohy.

Poslali ma teda na MRI. Priniesol som si CD domov a pohackoval špeciálny grafický DICOM formát medicínskym open-source softvérom. To čo sa mi objavilo na monitore mi vyrazilo dych. Človek ani nemusí byť doktor, aby na obrázku videl, že je niečo vo veľkom neporiadku.

Mastičkárov som teda vynechal zo svojho plánu a začal dealovať s reálnymi doktormi. Môj neurochirurg Dr. Luis Tumialán ma poslal na epidurálne injekcie. Netušil som o čo ide, jediné čo som vedel bolo, že sa to dáva tehotným ženám pri pôrode na znecitlivenie bolesti. Tak som si robil srandu, že som tehotný a že budem rodiť. Sranda ma však ihneď prešla keď som si naštudoval riziká, ktoré spočívajú v tom, že keď vám danou ihlou strieknu steroidy nie medzi stavce, ale do miechy, nastáva mega prúser zvaný Arachnoiditida.

Napriek tomu som sa rozhodol do toho ísť. Topiaci sa aj slamky chytá.

Faktom je, že to nefungovalo. V skutočnosti sa moja bolesť ešte zhoršila a stala sa permanentnou. Bolo tak jasné, že jediným riešením je operácia. Štastím v neštastí je, že Arizona je jedno z centier svetovej neurochirurgie. Tak som aspoň na správnom mieste!

Kým moja poisťovňa schváli operáciu a kým dostanem termín na operáciu (nie, nečaká sa mesiace ako na Slovensku, len pár dní), moj život zatiaľ dostáva nový rozmer.

Prestávam rozlišovať medzi nocou a ďňom. V noci sa mi nedá zaspať. To oceňujú najmä zákazníci a kolegovia na Slovensku. Keď je to veľmi zlé, krúžim okolo bazénu ako splašené kura. Keď som v pohybe, myseľ inak spracováva bolesť ako v kľude. Viem, je to divné, ale to som vypozoroval. Spím, len keď od únavy spadnem do postele a zobudenie je vždy v ukrutných mukách. Po ňom míľovými krokmi letím do bazéna. Voda je extrémne studená, ale opäť — keď je človek po pás v ľadovej vode, myslí na niečo iné a prekrýva tak jeden problém iným. Funkčná taktika.

Všade chodím s plnou fľašou vody. Nie na pitie, ale na podloženie za chrbát. Takto sedím v aute, v čakárni, u holiča, všade. Dívajú sa na mňa divne, ale mám na háku. Raz som si zabudol fľašu vody do kostola. Tak poslúžila Biblia.

Celé je to ako tak znesiteľné len keď si dám Hydrokodón. To je oblbovák najväčšieho stupňa. V Európe je na zakázanej listine, v rovnakej kategórii ako koks či herák. Keby ma s tým policajti chytili v Bratislave, asi by som skončil v CPZ:-) Až 99% Hydrokodónu sa predpisuje v USA. Tu je to normálne liečivo. Bolesť to úplne neodstráni, ale preprogramuje to myseľ tak, že Vám je jedno. Mozog prestane spracovávať informácie o bolesti. Konieckoncov tieto informácie sú aj tak FAKE. Nakoľko nerv je tlačený v chrbte, ale do mozgu prichádza informácia o bolesti v nohách. V nohách nemám žiadny problém, ale cítim ich akoby som vyšlapal naboso Mt. Everest. Proste haluz.

V office si zatiaľ kolegovia robia zo mna pravidelne srandu, že chodím ako cowboy z divokého západu, ktorého tlačia ťažké kolty k zemi. Nuž, naozaj tak chodím:-) Na druhú stranu mi pripravili takéto príjemné prekvapenie — vysúvací stôľ! V nohách sú elektromotory a na boku je malý ovládací panel, ktorým sa dá stôľ posúvať hore aj dole, podľa potreby a nálady. V letákoch som čítal, že sedenie je novodobé fajčenie – zlozvyk, ktorý vás môže priviesť do problémov. Preto je dôležité pravidelne meniť polohu (human oscillation), prípadne sa ísť raz za čas poprechádzať.

Ak takéto niečo predávajú aj na Slovensku, mali by sme to zvážit do nášho bratislavského office. Uvidím, čo nato povedia kolegovci.

Na tomto mieste prerušujem písanie. Ktokoľvek aktuálne číta tieto riadky si môže byť vedomý, že som pravdepodobne práve v nemocnici pod narkózou. Tak som nastavil WordPress, aby článok zverejnil pár hodín pred začiatkom operácie. Ak sa tu neobjaví do pár dní update, tak to asi nedopadlo moc dobre…

Samotná operácia Dr. Tumialána z Barrow Neurosurgical Associates bude vyzerať nejako takto. Len pre silné žalúdky :-)

UPDATE: Operácia dopadla dobre. Bol som prekvapený ako skvele je nemocnica organizovaná. Desiatky ľudí tam pobehovalo hore dole, každý si robil svoju robotu, a ja som ležal a nestačil ich ani sledovať. Iba doktor chýbal. Tak sme na neho čakali. Aby mi spríjemnili čakanie a bolesti, pustili mi do žíl morfium. Teda to šlape! Už chápem aké ľahké je stať sa drogovo závislým. Keď sa zrazu objavil doktor, prišiel v obleku, kravate a nablišťaných topánkach. Povedal som mu, že vyzerá dobre, čo muselo vyznieť divne, a že vyzerá ako politik, čo vyznelo ešte viac divne. “I am definitelly not one of those”, odpovedal.

Išli sme na operačnú sálu. Kopa prístrojov, ďalší ľudia, pracovný ruch. Zrazu prišiel doktor. Na hotové. Je fajn byť takým doktorom. Všetko si odmakajú sestričky a pomocníci, a vy len urobíte rez. Niekto sa doktora pýtal, že odkiaľ včera večer priletel. Povedal, že z Detroitu, načo ja som nahlas zamrmlal “Detroit Red Wings”. Potom som počul smiech, poznámku “haha, here goes hockey fan”, no a dalej si pamätám už len ako som sa dve sekundy nato prebudil v pooperačnej miestnosti. Po ďalšej hodine či dvoch, ktoré sa javili ako 5 minút, ma previezli o poschodie vyššie do mojej nemocničnej izby, ktorá vyzerala ako v interhoteli. Tam som ležal 24 hodín s napichnutými žilami, šesť hadičiek do mňa išlo a každú hodinu ma kontrolovali. Viac fotiek na tejto adrese.

Osobne považujem za menší zázrak, že všetky problémy čo som mal, zmizli od prvého okamihu po operácii. Áno, tam kde ma rezali, tam to trochu bolelo, ale to prešlo po dvoch dňoch. Inak nič. Už žiadny Hydrokodón! Domov ma pustili skoro. Horšie bolo, že som doma musel trčať celý týždeň bez možnosti šoférovania. Potraviny mi nosili kamaráti a kolegovia, a prečítal som viac kníh a blogov, ako za celý rok predtým. Múdry som ako rádio :-)