British Airways Boeing 747

V USA som bol už mnoho krát. Keď sa však na jeseň minulého roka rozhodol, že sa sem presťahujem natrvalo, jeden môj kamarát a social-media guru mi povedal: „Ondrej, o tomto musíš blogovať!” Sľúbil som mu, že to s tým WordPressom teda skúsim. Dokonca sme spolu aj vyberali vhodnú tému pre blog. Žiaľ po príchode do USA som mal toľko povinností – pracovných aj osobných – že na blog som si spomenul vždy len večer v posteli asi minútu predtým ako som zaspal ;-)

To však nevadí. Podstatné je, že teraz mám času na písanie blogu trochu viac. Takže o všetkých tých zatiaľ nepublikovaných veciach postupne napíšem. Mnohé sú nadčasové a môžu pomôcť tým, ktorí plánujú, že sa tiež presťahujú do USA, alebo ich proste len zaujíma, ako to tu chodí.

V prvom príspevku len stručne napíšem o svojom príchode. Stala sa mi totiž taká vec, o ktorej som už počul, ale nikdy nezažil — baggage swap. Ide o to, že vy priletíte, kufre postupne vychádzajú von a ten váš ktosi zoberie. Niežeby niekto chcel kradnúť moje ponožky alebo košele, ale proste batožiny sa podobajú a zámena je ľahká. Tak som tam bezradne stál, pozeral na cudzie kufre, ktoré vyzerali ako môj, ale žiadny môj nebol. V duchu som nadával a dúfal v zázrak. Ten sa nakoniec aj konal, dotyčný totiž ešte na letisku zistil, že batožinu čo má nie je jeho, tak sa s ňou vrátil do British Airways kiosku a dalo sa to do poriadku.

Detektor dymu s batériou

Keď som unavený prišiel domov, nemal som inú túžbu len sa poriadne vyspať. A tak som aj urobil – hneď som zaľahol a zaspal. Okolo piatej hodiny ráno ma budí nejaký ostrý zvuk. Prenikavé pípnutie každých cca 30 sekúnd. Prekontroval som všetku živú a neživú elektroniku v byte, ale zvuk prichádzal z vnútra stien. Zistil som, že pípajú detektory dymu. V byte sú tri a slabú batériu mali dva. Zaujímavé je, že aj keď mali slabú batériu, ktorú som navyše vybral, pípanie neprestávalo. Ako to funguje netuším, ale hot-fix riešenie zjavne nezabralo, tak som sa chtiac-nechtiac musel skoro ráno pobrať do Wal-Martu na malý nákup. Po výmene batérií bol konečne kľud, ale kvôli jet-lagu som už zaspať nedokázal (keďže som mal de facto poobede).

Pošta plná reklamného odpadu

Ďalší šok som utrpel ráno pri vyberaní poštovej schránky plnej humusu a odpadu, ehm teda propagačných materiálov. Musel som sa tým celým prehrabať, nakoľko sa tam nachádzala regulérna a ako sa neskôr ukázalo aj dôležitá pošta. Ak máte na Slovensku pocit, že vám do schránky chodí veľa bordelu, ešte ste nezažili ako to funguje v USA. Nepomáha na to nič – reklama je proste dôležitá súčasť ekonomiky, takže to má aj požehnanie úradov. To, že je to de facto vlastne offline spamovanie úrady veľmi nezaujíma.

Moja Arizona ŠPZ

Ale aby som nebol len negativistický, uprostred toho junku sa našla aj vec, ktorá ma vyslovene potešila: poznávacia značna na auto s mojou prezývkou ;-) Na Slovensku stojí takáto sranda niečo cez 300 EUR a pri zmene auta ju musíte vrátiť. V USA stojí značka $25 a ostáva po celý život, pre všetky vaše budúce autá, vrátane strieborného Aston Martin, ktoré raz budete mať.